n
25. mája 2022

Interview with Juraj Droba


Pán Juraj Droba je predseda Bratislavského samosprávneho kraja a zároveň podpredseda Európskeho výboru regiónov, vicekoordinátor v Komisii pre politiku územnej súdržnosti a rozpočet EÚ (COTER), a člen Komisie pre sociálnu politiku, vzdelávanie, zamestnanosť, výskum a kultúru. Vyštudoval učiteľstvo anglického jazyka a literatúry na Univerzite Komenského. MBA získal na University of Pittsburgh a neskôr vyštudoval politické vedy na George Washington University v USA. Po skončení štúdií pôsobil v súkromnom sektore. Zastával funkciu riaditeľa divízie vonkajších vzťahov v T-Mobile Slovensko, a.s. Do politiky aktívne vstúpil v roku 2010 ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Komunálnej politike sa venuje od roku 2017. 

1. Pán Droba, povedzte nám, prosím, čo považujete za to najdôležitejšie vo funkcii župana Bratislavského kraja?
Zmysel žúp sa definitívne ukázal za posledný rok počas pandémie. Za jeden z najpodstatnejších aspektov považujem blízkosť k občanom a možnosť rýchlo reagovať na ich potreby a spoločenský vývoj. Zároveň samosprávne kraje majú nezastupiteľnú úlohu pri riešení problémov presahujúcich územie jednej alebo viacerých obcí. V rámci úradu považujem za dôležité plánovanie a vytváranie strategických a koncepčných dokumentov. Takto totiž môžeme navrhnúť a napĺňať opatrenia a spôsob pre realizáciu sektorových politík a skvalitňovať verejné služby voči obyvateľom kraja

2. Aká je vaša osobná vízia pre Bratislavský kraj na najbližšie roky?
Moja vízia je vytvoriť efektívne fungujúci úrad, ktorý v rámci regiónu poskytne občanom kraja adresné, dostupné a efektívne služby. Zároveň sa snažíme o dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja v zmysle SMART princípov. Ide tak o nový prístup k rozvoju nášho regiónu a jeho plánovaniu a spravovaniu spolu s využitím technických a technologických inovácií vrátane informačných a komunikačných technológií.
 
3. Do roku 2035 by Európa mala splniť svoje ciele pre obehové hospodárstvo a recyklovať 65 percent odpadu. Čo sa týka možností odpadového hospodárstva miest, aké sú futurologické vízie rozvoja odpadového hospodárstva a udržateľnej budúcnosti v Bratislavskom kraji?
Jedným z ústredných pilierov obehového hospodárstva je navrátenie materiálu späť do hospodárstva a zabránenie tomu, aby sa odpad posielal na skládku alebo spaľoval, čo najlepšie zachytáva hodnotu materiálov a znižuje straty. V súčasnosti je recyklácia a následne využitie (re-use) produktu najefektívnejšia metóda zhodnocovania surovín, pričom sa predchádza vzniku skládkovania alebo spaľovania. Skládkovanie predstavuje jeden z najväčších problémov v rámci odpadového hospodárstva kraja. Preto medzi kľúčové priority v oblasti životného prostredia pre nasledujúce obdobie patrí  budovanie polopodzemných kontajnerísk, moderná a ekologická likvidácia tuhého komunálneho odpadu, zhodnocovanie odpadov so zameraním na recykláciu, predchádzanie vzniku biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, odklon od skládkovania a sanácie a rekultivácie skládok odpadov po ukončení ich prevádzky.
 
4. Mnoho smart cities, teda inteligentných či chytrých miest a regiónov už vzniká. Aké výzvy sú spojené s procesom vzniku inteligentného regiónu práve pre Bratislavský kraj? A ako môže Bratislavský kraj prekonať tieto výzvy?
Aktuálne sme vo fáze prípravy SMART stratégie regiónu, pričom pri zavádzaní SMART prvkov nám nejde o to poskytovať služby, ktoré sú pre ľudí zbytočne komplikované a nepoužiteľné. Naopak, je to o tom, ako urobiť základné služby pre občanov lepšie a to s využitím moderných technológií. Našim cieľom je prepájať know-how zo zahraničia, súkromného sektora, vedecko-výskumných inštitúcií a tretieho sektora so samosprávou, z čoho vznikajú konkrétne projektové zámery. Ich následná realizácia nám môže pomôcť pri riešení tých najpálčivejších problémov v kraji. BSK plánuje v novom programovom období výrazne posilniť integrovaný prístup k implementácií projektov na území kraja. Prioritu budú mať projekty, ktoré dokážu najlepšie prispieť k udržateľnému rozvoju kraja. Aj v tomto prípade ide o nový, inovatívny a inkluzívny prístup k riešeniu štrukturálnych problémov.
 
5. A v neposlednom rade, aký je váš názor na umiestnenie WOF EXPO v regióne strednej a východnej Európy?
Bratislavský kraj, Slovensko, ako aj stredná a východná Európa sú regióny s výrazným ekonomickým a inovačným potenciálom, ktoré dokážu dynamický reagovať na výzvy dneška. Usporiadanie takéhoto podujatia je pre región nepochybne prínosom a verím, že podporí vznik a rozvoj B2B partnerstiev v oblasti dopravných služieb, logistiky, e-commerce a e-business.

Bratislavský samosprávny kraj je metropolitným regiónom nachádzajúcim sa v srdci Európy. Z hľadiska úrovne hospodárskeho rozvoja a kvality života obyvateľov patrí medzi najrozvinutejšie oblasti Slovenska. Kľúčovým prvkom regiónu sú jeho obyvatelia, ktorí svojou dynamikou a kreativitou priamo podieľajú na konkurencieschopnosti a ekonomickom raste. Silnou stránkou regiónu je inovačný a výskumný potenciál spočívajúci v prítomnosti univerzít, vedeckých a výskumných inštitúcií, ale aj technologických centier a priemyselných parkov novej generácie. Poloha kraja na hranici troch štátov umožňuje bratislavskej župe realizovať medzinárodnú spoluprácu a aktívne sa podieľať na budúcej podobe európskej regionálnej politiky založenej na princípoch ekológie, efektívnosti, adresnosti a trvalej udržateľnosti.

www.bratislavaregion.eu
  • n